Sýrčina - Wikipédia Preskočiť na obsah Hlavné menu Hlavné menu presunúť do postranného panelu skryť Navigácia Hlavná stránka Portál komunity Kaviareň Posledné úpravy Náhodná stránka Pomocník Špeciálne stránky Hľadať Hľadať Vzhľad Prispieť Vytvoriť účet Prihlásiť sa Osobné nástroje Prispieť Vytvoriť účet Prihlásiť sa Obsah presunúť do postranného panelu skryť Začiatok 1 Referencie 2 Pozri aj 3 Iné projekty 4 Externé odkazy Prepnúť obsah Sýrčina 90 jazykov Afrikaans العربية ܐܪܡܝܐ مصرى Asturianu Azərbaycanca تۆرکجه Башҡортса Беларуская Български বাংলা Brezhoneg Bosanski Català کوردی Čeština Cymraeg Deutsch Zazaki Ελληνικά English Esperanto Español Eesti Euskara فارسی Suomi Français Nordfriisk Frysk Gaeilge Galego Hausa עברית हिन्दी Fiji Hindi Hrvatski Magyar Հայերեն Bahasa Indonesia Ido Italiano 日本語 ქართული Kumoring 한국어 Kurdî Коми Кыргызча Latina Lietuvių Latviešu Malagasy Māori Македонски മലയാളം Bahasa Melayu مازِرونی Nederlands Norsk nynorsk Norsk bokmål ਪੰਜਾਬੀ Polski Piemontèis پنجابی پښتو Português Română Русский Srpskohrvatski / српскохрватски Simple English سرائیکی Slovenščina ChiShona Српски / srpski Svenska தமிழ் Тоҷикӣ ไทย Türkmençe Tagalog Türkçe ئۇيغۇرچە / Uyghurche Українська اردو Oʻzbekcha / ўзбекча Tiếng Việt 吴语 粵語 中文 Upraviť odkazy Stránka Diskusia slovenčina Čítať Upraviť Upraviť zdroj Zobraziť históriu Nástroje Nástroje presunúť do postranného panelu skryť Akcie Čítať Upraviť Upraviť zdroj Zobraziť históriu Všeobecné Odkazy na túto stránku Súvisiace úpravy Nahrať súbor Trvalý odkaz Informácie o stránke Citovať túto stránku Získať skrátené URL Použiť starší parser Tlačiť/exportovať Vytvoriť knihu Stiahnuť ako PDF Verzia pre tlač V iných projektoch Wikimedia Commons Wikifunkce Položka Wikidata Vzhľad presunúť do postranného panelu skryť z Wikipédie, slobodnej encyklopédie Sýrčina alebo východná aramejčina[1] je jazyk sýrskych Aramejcov s veľmi bohatou literárnou tradíciou (5. stor. - 17. stor.). Patrí do skupiny semitských jazykov. Sýrčina je neskorá forma aramejčiny s centrom rozšírenia okolo mesta Edessa. Bol to jazyk Ježiša a prvotných kresťanov v Jeruzaleme. Obsahoval silné akkadské, hebrejské, perzské a grécke vplyvy.[2] Sýrska abeceda patri do severosemitskej skupiny písiem. Sklada sa z 22 spoluhlásiek. Najstaršia forma je estrangelo, od roku 600 sa začína u východných Sýrčanov používať nestoriánske písmo a okolo roku 700 u západných písmo serto.[3] Spolu s asýrčinou sú jazykom orientálnych kresťanských cirkví.[4] Referencie[upraviť | upraviť zdroj] {{Citácia knihy\n| priezvisko = Ondruš\n| meno = Šimon\n| odkaz na autora = Šimon Ondruš\n| priezvisko2 = Sabol\n| meno2 = Ján\n| odkaz na autora2 = Ján Sabol\n| titul = Úvod do štúdia jazykov\n| vydanie = 3\n| miesto = Bratislava\n| vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]\n| rok = 1987\n| počet strán = 339\n| strany = 268\n}}</ref\n\n<ref name=\"Drobner\"{{Citácia knihy\n| priezvisko = Drobner\n| meno = Hubertus R\n| odkaz na autora = \n| prekladatelia = Monika Recinová\n| titul = Patrologie: úvod do studia starokřesťanské literatury\n| vydanie text = Vyd. 1.\n| miesto = Praha\n| vydavateľ = [[OIKOYMENH]]\n| rok = 2011\n| isbn = 978-80-7298-466-4\n| edícia = Mathésis\n| zväzok edície = 4\n| počet strán = 807\n| strany = 702\n}}</ref\n\n<ref name=\"SRLV\"SYRSKÁ PATRISTICKÁ LITERATURA. In: {{Citácia knihy \n| priezvisko = Starowieyski\n| meno = Marek\n| prekladatelia = Walerian Bugel, Kateřina Mervartová\n| titul = Slovník raněkřesťanské literatury Východu: Arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura\n| vydavateľ = Pavel Mervart\n| miesto = Červený Kostelec\n| rok = 2012\n| isbn = 978-80-7465-021-5\n| edícia = Pro Oriente\n| zväzok edície = 7\n| počet strán = 369\n| strany = 276-290\n}}</ref\n\n<ref name=\"JS:hs\"{{Citácia knihy\n| priezvisko = Genzor\n| meno = Jozef\n| odkaz na autora = Jozef Genzor\n| titul = Jazyky sveta : história a súčasnosť\n| odkaz na titul = Jazyky sveta : história a súčasnosť\n| vydanie = 1\n| miesto = Bratislava \n| vydavateľ = Lingea\n| rok = 2015\n| isbn = 978-80-8145-114-0\n| počet strán = 686\n| strany = 454\n}}</ref"}},"i":0}}]}' ↑ ONDRUŠ, Šimon; SABOL, Ján. Úvod do štúdia jazykov. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. 339 s. S. 268. ↑ DROBNER, Hubertus R. Patrologie: úvod do studia starokřesťanské literatury. Preklad Monika Recinová. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2011. 807 s. (Mathésis; zv. 4.) ISBN 978-80-7298-466-4. S. 702. ↑ SYRSKÁ PATRISTICKÁ LITERATURA. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: Arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 276-290. ↑ GENZOR, Jozef. Jazyky sveta : história a súčasnosť. 1. vyd. Bratislava : Lingea, 2015. 686 s. ISBN 978-80-8145-114-0. S. 454. Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj] sýrska filozofia sýrska antiochijská ortodoxná cirkev Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj] Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sýrčina Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj] FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Semitské jazyky (výber) akkadčina (babylončina a asýrčina) • amharčina • arabčina • aramejčina • hebrejčina • maltčina • sýrčina Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sýrčina&oldid=8208466“ Kategórie: Semitské jazyky Sýrčina Dátum a čas poslednej úpravy tejto stránky: 4. máj 2026, 20:27. Stránka bola vykreslená pomocou Parsoid. Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 4.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia. Ochrana osobných údajov O Wikipédii Zrieknutie sa zodpovednosti Pravidlá správania Vývojári Štatistiky Vyhlásenie o cookies Mobilné zobrazenie Hľadať Hľadať Prepnúť obsah Sýrčina 90 jazykov Pridať tému